WampiriaPB

Neznáma

V živote stratený

úž neveril v nádej

láskou sklamaný

už nechcel ísť ďalej

Nechcel byť topený

tou dnešnou dobou

žiť život väznený

a dýchať ako pod vodou

Už nemal chuť

v tŕní kvety hľadať

keď tu zrazu hľa

začal po dychu lapať

Vynoril sa z vody

začal cítiť muža

všade tŕne púpavy

a medzi nimi ruža

Vôňa zlatých lupeňov

nie zápach kameňov

po lúke sa niesla

taká sladká jemná

ani mladá žena

do duše mu vniesla

Radosť smiech

v očiach tá iskra

hneď mu bolo jasné

že mu je blízka

Tak blízka

pár krokov mu chýba

a pritom tak vzdialená

najradšej by ju stískal

Rád by sa stal kvetom

rýchlejšie by dozrel

a hneď potom

do očí by jej pozrel

I riekol by jej

kládol jej otázky

i spieval by jej

a robil si poznámky

Pri hudbe by tancovali

tancovali spolu

nikdy by s tým neskončili

no má chlapec smolu

Pred očami zázrak

no predsa aj tak

skrížený je priechod

ku krásnej neznámej

tŕňmi obsiatej

v hlave počuť šepot

Popáli sa žihľavou

pobodá sa tŕňmi

či ne ísť za neznámou

a potom byť smutný