Životný príbeh
10. 9. 2007
MOJ ZIVOTNY PRIBEH
Viem ze som este moc mlada aby som prezila nieco co by za nieco stalo, ale ludia ktory nas obklopuju su nepredvidatelny...
Ja ako obycajny ,,zasran“ a moja najuzasnejsia mamicka{mimochodom ucitelka na strednej skole}.
V zivote som s mamou nevychadzala dobre. Potom sa naz vztah zhorsil ked sa mame narodil moj brat. Mala som vtedy 7 rokov.
Ja viem, ved ma vychovala, ale nikdy sa ku mne nespravala ako moja mama.Mozno to len ja tak nevnimam, no ked som sa snazila prisposobit jej predstavam o tom aka mam byt, tak sa to proste nedalo. Snazila som sa ju pchopit, ale zakazdym to bolo horsie.
15 rokov sme sa povacsine len hadali.Pohadali sme sa ale za okamih prisla za mnou vtierat sa...A teraz? Po 16. rokoch manzelstva sa rozviedla s mojim otcom ktory bol mojou jedinou oporou. Tvrdila mi, ze ked sa s nim rozvedie tak sa budeme mat lepsie...stale ho pred mojimi ocami ociernovala a ja ako najvacsia hlupana som jej to vsetko uverila.Kazdu noc som preplakala ako mi to mohol moj jediny a milovany ocko spravit?
Udajne nam bral peniaze, drogoval, hral automaty, mal priatelku, chodil do bordelov...proste som to neuniesla a niekolko krat som sa pokusila o samovrazdu...zjedla som polovicu liekov co sme mali doma{hotova lekaren} ale akoby zazrakom sa mi nic nestalo a nikto na nic neprisiel.Ani som len nevracala.Skusila som aj alkohol.Raz som prisla domov opita.Vsetko vyzeralo v pohode, myslela som si, ze si to nikto nevsimol.Na druhy den sme mali ist k matkinej kamaratke na zahradu opekat, ale mne bolo zle z predoslej noci plnej duchaplneho obimania zachodovej misy.Povedala som, ze nikam nejdem no musela som.Nakoniec som zo ,,zabavnej“ opekacky utiekla.Matka sa ma pokusala hladat. Nasla ma s kamaratmi.Zacala na mna kricat ako si to predstavujem, ze ona ma bude zhanat po celom sidlisku a medzitym sa jej syn- moj brat UTOPI VO VANI!!!Ved vtedy mal osem rokov...Ked som prisla domov tak mi s radostou v ociach oznamila ze ma udala na policiu za to, ze som sa opila.Nikdy nezabudnem na ten pohlad plny nenavisti a skodoradosti.Od toho dna som trpela strasnymi depresiami.Vonku som sa nemohla smiat proste som stale rozmyslala co bude dalej.Zabyt som sa uz nepokusala.Uz len koli kamaratkam a... priatelovy.Lenze to najlepsie este len prislo.
V den ked som bola na sude ohladom rozvodu rodicov prisiel za mnou moj priatel.Myslela som si ze ma prisiel utesit no asi som sa mylila.Rozisiel sa somnou.Na dalsi den som sa pohadala s najlepsou kamaratkou.Cely svet sa mi zrutil.Uz som nemala pre koho zit.Prospech v skole sa mi zhorsil co nebolo prave to najlepsie pretoze som bola donutena ist na skolu, ktoru mi vybrala matka. Pravdaze to bola najvacsia kockacska skola v nasom meste.Ona by nedopustila aby som sla do ineho mesta kde my ma pochopitelne nemohla psychicky tyrat.
Dnes sa moj svet uplne zmenil.Zatial byvam s matkou a bratom.{peklo!}Stravujem sa ako najvacsi chudak len z toho co nam da zahradka, a ked poviem ze chcem poriadne jedlo tak som okriknuta, ze si mam ist zarobit a navarit...Aj by som chcela ist na nejaku brigadu ale bohuzial zatial mam len15 rokv...Hlavne ze podla sudu mam dostavat vyzivne od otca 2000 sk a od matky tak isto.A co z toho mam? Beham pomaly s holym zadkom, hladna, nevyspata, plna neistoty a depresii.Zacala som nenavidiet cely tento svet v ktorom uz dlho nevydrzim a zacala som milovat svet ktory sa nachadza za hranicou, ktora sa nazyva smrt.
Co som? Kto ma pochopi? Asi nikto.Pripadam si ako chodiaca troska.uz mi nezostalo ani kusok sebavedomia.A to mam skoro 16 rokov.
SPRAVILA SOM NIECO ZLE?
Nenavidim svoju matku a ked jej to poviem tak sa stale vyhovara len na peniaze.Pripada mi ako hovoriaci bankomat. Uz v zivote ju nechcem vidiet. Ale nic sa neda bohuzial robit...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář